Z nudy a mikro spánkov ma vytrhol aspoň pŕhľaviar čiernohlavý, ktorý posedával na vysokých trávach a chvíľu som ho mal aj dostatočne blízko na fotenie. Priznávam, čo to je za druh som si musel doma googliť, keďže som ho ešte v hľadáčiku nikdy nemal.

Silný severák, neustával. Zakiaľ na mňa svietilo slnko, tak mi bolo relatívne teplo. Akonáhle zašlo čo i len na minútu za oblaky, bol to boj. Asi o šiestej podvečer som mal už oblečené všetko, čo som si so sebou vzal a zamaskovaný pod sieťou som sa aj tak triasol od zimy. Dlho sa nič nedialo, v diaľke som okrem bažantov občas zazrel zajaca. Keďže cez sieť je výhľad veľmi obmedzený, občas som lúku prešiel hľadáčikom, či sa náhodou neobjavil žeriav. Bol som veľmi nemilo prekvapený, keď mi zrazu celý hľadáčik vypĺňalo terénne auto aj s veľkým prívesným vozíkom, ktoré si to hlučne razilo krajom lúky priamo pri kanáli, kde sa zvykne pohybovať žeriav. Bažanty sa schovali, zajac utiekol. Samozrejme, poľovníci o hniezdení žeriava asi ani netušia. Neviem čo bolo dôvodom ich návštevy, ale smerom ktorým išli majú krmelec pre zver a posed. Krátko na to som si všimol, že na druhú stranu lúky priletel žeriav. Musel sedieť na susednej lúke cez ktorú prechádzali autom a vyplašili ho. Na kvalitnú fotku bol však ďaleko. Asi 15 minút bolo od krmelca počuť buchot a offroad s dvomi poľovníkmi išiel naspäť. Žeriava vyplašili 2. krát, tentokrát som však netušil, kam zaletel. Bol som z toho znechutený uvažoval som že to zabalím. Navyše mi bola už poriadna zima.

Vydržal som. Necelú hodinu trvalo, než sa všetko na lúke vrátilo späť do normálu. Bažantia rodinka zase vyliezla, zajo hopkal vo vysokej tráve a sem-tam preletel pŕhľaviar. A potom sa na mňa konečne usmialo šťastie. Nevidel som kedy doletel, ale zrazu som mal pred sebou žeriava. Aj keď na peknú fotku ďaleko, ale bližšie som ho zatiaľ nikdy nemal. Na chvíľu zašiel do trstín, ale potom sa zase ukázal. Elegantne sa prechádzal po lúke a ja som sa snažil správne zaostrovať, keďže pozadie bolo veľmi rušivé. Aj keď som fotil na tichú uzávierku, občas sa zastavil a pozrel mojím smerom. Bolo zaujímavé pozorovať, ako vo vysokej tráve občas popreháňal bažantov. Jednoducho nestrpel mať ich v tesnej blízkosti. Do záberov som sa snažil zakomponovať aj náš kostol. Žeriav sa dlho nezdržal, v silnom protivetre sa bez veľkej námahy ladne vzniesol, a mne doprial ešte jednu vydarenú letovku. Oproti tmavému lesu však ISO vyskočilo už nepríjemne vysoko, čo sa prejavilo nadmerným šumom.

Po jeho odlete nad susednou lúkou lovila kaňa močiarna, bohužiaľ bola ďaleko a oproti oblohe sa mi nepodarila fotka hodná zverejnenia. Začal som sa viac pozerať na druhú stranu lúky, kde zapadajúce slnko vytváralo krásne zlaté protisvetlo. Škoda len, že sa predo mňa nevrhalo žiadne zviera, ktoré by sa v ňom chcelo odfotiť. V diaľke som ale zazrel pohyb, niečo malé. Pozrel som do objektívu a neveril som vlastným očiam. Z poza kríka občas vybehlo malé líšča! Chvíľu som tam pozeral a nebolo samé, pod kríkmi šantili až tri! Bol som presvedčený, že tam niekde majú noru. Jednu noru si práve sledujem fotopascou, ale z tej asi nič nebude - vyzerá byť už opustená. Rovnako som dopadol aj minulý rok, keď som síce líščatá na svojom prvom výlete mimo noru mal, ale líška ich pravdepodobne pár dní na to niekam premiestnila. Možno by sa mi tento rok mohlo fotenie šantiacich líščat pri nore konečne poradiť. Zároveň som si ale uvedomil, že na lúke sú dva posedy, pod ktorými je zakŕmené na diviakov a je takmer spln. Ak ich poľovníci nájdu, spravia s nimi rýchly proces, ako je to u nich zvykom...

Keď som odchádzal bolo slnko už za horizontom a stmievalo sa. Líščatá som obchádzal ako sa len dalo, ale neodolal som a na pár sekúnd zastavil. Pozerali na mňa štyria huncúti, ktorí sa striedavo schovávali. Pridávam dokumentačnú fotku v zlej kvalite. Štvrté líšča sa odmietlo fotiť a utekalo sa schovať :)

Pár dní na to som sa na túto lúku vybral ráno, teraz už s cieľom uvidieť, a ideálne aj odfotiť, líščatá. Čakal som márne, okrem srnca v diaľke sa neukázalo vôbec nič. Skúsil som to ešte ten istý deň na západ slnka. Líščatá sa okolo piatej hodiny skutočne objavili! Šantili pred norou a ja som sa kochal, no zároveň som bol zúfalý, pretože všetko prebiehalo za kríkom, cez ktorý sa nedalo fotiť. Sedel som len pod maskovacou sieťou dúfajúc, že na malé líščatá to musí stačiť. Boli však prekvapivo bojazlivé a na každé cvaknutie zrkadla reagovali. V priestore pod kríkom sa mi podarilo zachytiť najviac jedno. V ten večer spolu nešantili pred kríkom, ako som ich videl naposledy, ale aj tak som odchádzal spokojný. Pomyslel som si, že ich ostražitosť im dáva väčšiu šancu na prežitie. 

Po tomto stretnutí som im už dal pokoj, keďže by som ich mohol prezradiť. Ešte som sem párkrát prišiel za žeriavom, ale lúka veľmi rýchlo zarastala, čo žeriavom ani mne nevyhovovalo. Líščatá som tam už nevidel. Ostávalo mi len veriť, že ich stará líška presunula skôr, než ich objavili poľovníci. Som vzedavý, či si túto noru vyberie aj budúci rok.