Už bola polovica júna a ja som stále netušil, kde dudky hniezdia. Už som sa zmieril s tým, že tento rok ich neodfotím. Vracal som sa na bicykli z lesa, bolo ešte len 5 hodín a slnko stále pálilo. Ako som vychádzal z lesa na cestu, povedal som si, že si spravím ešte zachádzku. Pred prvými domami v dedine som odbočil na lesnú cestu a išiel popri drevenej ohrade.  Za ohradou sa pásli kravy, kone, sem-tam aj nejaký oslík. Takéto pastviny sú ideálne pre dudkov na lov, no ja som ich vždy stretával vedľa cesty v lese.

Odložil som bicykel, vytiahol ďalekohľad a pozoroval. Na pastvine som videl len škorce a lastovičky, tak som zašiel do riedkeho zmiešaného lesa. Našiel som niekoľko pekných dutín, ale nič sa z nich neozývalo. Už bolo neskoro. Oblúkom som sa vracal k ohrade a prešiel popri starom orechu. V tom som začul známy zvuk. V orechu sú ešte nejaké mláďatá! Zastal som a snažil sa nájsť dutinu, z ktorej sa ozývali. Zbadal som ju až vtedy, keď sa v nej ukázalo mláďa. Vlastne, zadok mláďaťa. Naštelovalo sa do otvoru a vystrelilo po mne! :D Mal som šťastie že som nebol blízko, inak by som to schytal. Ani to by mi ale nepokazilo obrovskú radosť, pretože KONEČNE SOM NAŠIEL DUDKOV! Totiž práve mladí dudkovia v dutine majú takýto účinný obranný mechanizmus pred predátormi. Rýchlo som sa vzdialil a popri chôdzi som pozoroval okolie, či už rodičia o mne vedia. Našťastie, pár minút po tom, ako som sa vzdialil, som cez ďalekohľad pozoroval kŕmenie.

Ani si neviete predstaviť moju radosť, že som ich po 2 rokoch znovu objavil. Nachodil som kilometre, načakal hodiny, a oni sú na kraji dediny, ešte k tomu ani nie 2 metre nad zemou! :D V tom momente mi ani nenapadlo, že by som sa mohol pokúsiť aj o nejaké fotky. Až časom som si uvedomil, že zajtra už môžu mladé vyletieť a tak som sa začal rozkladať. Zamaskovaný v 3D obleku a pod sieťou som sa s foťákom opatrne začal približovať. Z minulých rokov mám skúsenosti, že dudkovia sú veľmi opatrní. Títo však boli úplní pohoďáci a vôbec ma neregistrovali. Bol to jednoznačne môj najkrajší zážitok s dudkami. V ten večer sa mi podarilo viacero záberov, o akých som dovtedy len sníval.

Vrátil som sa tam ešte zopár krát. Raz som si privstal, aby som bol na mieste ešte hodinu pred východom slnka. Maláďatá vtedy ešte spia a rodičia nekŕmia, takže je možné sa s istotou nepozorovane priblížiť. Z tohto rána mám aj zopár video záberov, ktoré som spracoval do krátkeho videa. Nasledujúce dni som ich bol ešte pár krát skontrolovať. Netuším, koľko mláďat v dutine bolo. Naraz som v z dutiny videl vykúkať dve. Posledné mláďa opustilo dutinu 22. 6. Dúfam, že táto dutina sa dudkom zapáči aj budúci rok. Už teraz sa ich neviem dočkať :)