Blog
Môj wildlife rok 2021: Jeseň
Publikované: 16. 04. 2022 | Zobrazené: 1076× | Komentované: 1× | Naposledy upravené: 16. 04. 2022Hoci astronomická jeseň sa začína až 23. septembra, jeseň pre wildlife fotografa začína oveľa skôr. Hlavný cieľ je pre mňa každý rok rovnaký - odfotiť jeleňa v ruji. Už začiatkom septembra minulého roka som obchádzal známe lokality a čakal, či sa ozve nejaký jeleň. Prvé septembrové dni som po západe slnka párkrát započul nesmelé zaručanie z húštiny. Jelene však z húštiny za svetla nevychádzali - fotiť nebolo čo.
Pár dní na to som dostal tip od brata, ktorý objavil perfektnú lokalitu na zber húb. Huby ma ale nezaujímali, podstatná informácia pre mňa bola, že po celú dobu počul ručiacich jeleňov. Bolo to počas teplého a slnečného poobedia v prvom septembrovom týždni. Veľmi som tomu neveril, keďže zo skúsenosti viem, že u nás je cez deň ruja väčšinou tichá. Hneď na druhý deň po práci som sa na to miesto ponáhľal. Ešte som ani poriadne nezosadol z bicykla, a už som počul dvoch ručiacich jeleňov. Približovať som sa k nim veľmi nechcel - hustou mladinou, ktorá nás delila, by to nemalo význam. Len by som ich poplašil. Snažil som sa čas využiť na zmapovanie širšieho okolia. Objavil som niekoľko zaujímavých miest: dlhý priesek medzi lesmi, niekoľko čistiniek s nízkou trávou, ktoré zver očividne spásala. Taktiež veľké kaluže a plno jeleních stôp.
Celá moja jelenia ruja sa minulý rok odohrávala práve na tejto lokalite. Hoci na fotenie náročná, ale toľko života! Jelene s ručaním neustávali ani cez deň, videl som krásnych starých jeleňov, aj veľké čriedy laní. No všetko v prítmí hustého lesa. Len málokedy, väčšinou ešte pred východom slnka, sa mi podarilo jelene pozorovať v otvorenom priestore.
Nedalo mi to, a jedno ráno som sa pokúšal k ručiacemu jeleňovi priblížiť. Asistoval mi malý repráčik, z ktorého som občas pustil nahrávku ručiaceho jeleňa a takto som počas približovania udržiaval jeho pozornosť. Usúdil som, že už som dosť blízko, no jeleňovi som cez hustý porast len občas zazrel parohy. Bližšie som už ísť nechcel, no stále som nemohol fotiť. Pustil som ešte raz nahrávku a z húštiny sa priamo na mňa vyvalili jeho jelenice. Nebol som na to pripravený a poriadne som ani nestíhal ostriť. Rovno za jelenicami vybehol aj ručiaci jeleň, a prebehli len pár metrov vedľa mňa.
Použiteľných fotiek jeleňov z tejto lokality veľa nemám. Nepodarilo sa mi odfotiť ani najsilnejšieho jeleňa, čo som zazrel. Parohy sa mu na oboch stranách rozdeľovali do mohutných 4 výsad. Snáď sa stretneme aj budúcu ruju.
Koncom jelenej ruje sa už na viacerých lokalitách začínajú ozývať aj daniele. U nás vo vojenských lesoch však danielia ruja prebieha veľmi potichu. Počuť rochajúceho daniela cez deň sa síce dá, ale v porovnaní s Malými Karpatami tu je úplne "mŕtvo". Preto som sa rozhodol ísť za fotkami tam. Pred dvomi rokmi som našiel perfektnú lokalitu, kde to doslova vrie. Minulý rok som sa dozvedel, že tam chodí aj plno iných fotografov, no pri mojich ojedinelých návštevách som zatiaľ na žiadneho nenarazil :)
V mrazivé ráno koncom októbra som bol už hodinu pred východom slnka v úplnej tme na kopci v Karpatoch. Podľa stále hlasnejšieho rochania som sa blížil k rujovisku, čelovku som teda vypol. Začínalo sa rozvidnievať a ja som si konečne začínal vidieť pod nohy. Pred sebou som už videl mihajúce sa siluety danielov. Snažil som sa v tom šere nájsť čo najširší koridor medzi stromami, cez ktorý by sa dalo fotiť. Usadil som sa pri mohutnom buku, prehodil cez seba sieť a po pár minútach som zistil, že ten môj koridor bol v skutočnosti dosť zarastený... Posunul som sa ešte o jeden strom a na tom mieste som už zotrval.
Okolo východu slnka som už bol úplnou súčasťou rujoviska a daniele o mne buď vôbec nevedeli, alebo som im bol úplne ukradnutý. Prechádzali okolo mňa na pár krokov a ja som sa pokúšal fotiť, no na moju techniku bolo ešte málo svetla. V diaľke som počul aj súboje, sem-tam ich pomedzi stromy aj zazrel. Svetla pribúdalo a ja som začal cvakať. Väčšina danielov bola tak blízko, že som sa musel veľmi snažiť, aby som ich vtesnal do záberu. Presne pre takéto situácie by sa hodil skôr full-frame foťák...
Po dlhých hodinách sa konečne na mňa usmialo šťastie a priamo pred očami sa mi odohral súboj, navyše aj v dostatočnom svetle. Z tohto záberu mám asi najväčšiu radosť, pretože väčšina súbojov, čo som sa snažil odfotiť, boli buď veľmi zašumené, alebo veľmi rozmazané :D Tento záber má pre mňa veľkú hodnotu. Pred tým záberom som časť súboja nahral aj na video.
Po intenzívnych súbojoch si daniele potrebujú aj odpočinúť. Jeden daniel si ľahol priamo predo mňa, a asi hodinu ma pozoroval. Vôbec sa ale nenechal rušiť. Ak sem človek príde ešte za tmy, je proste súčasťou prostredia a zver neplaší. Na čuch daniele v ruji očividne veľmi nedajú...
Ďalší daniel sa uložil za mnou, no tento doslova "zalomil". Jeho poloha vyzerá možno krkolomne, no nechcite vedieť, v akej nepríjemnej pozícii som bol ja :D
Za chrbtom sa mi neskôr odohral ďalší súboj. Trval niekoľko minút a mal niekoľko dejstiev. Snažil som sa fotiť, no daniele boli opäť veľmi blízko a usúdil som, že je to márna snaha.
Napadlo mi skúsiť nahrať časť súboja na telefón - tam ich zmestím oboch. Daniele boli zaujaté sami sebou a moju ruku trčiacu z pod siete si vôbec nevšímali. Nakoniec toto video dopadlo nad moje očakávania, posúďte sami:
Naprieč rujoviskom občas prešla aj črieda muflónov. Jedného z nich sa mi podarilo zachytiť. Muflóny boli v porovnaní s danielmi v ruji oveľa viac ostražití. Čudu, čo sa za nimi otáča, veľmi nedôverovali, preto sa ani nezastavili.
V ten deň som z rujoviska odchádzal až po 15. hodine, úplne vyčerpaný, no s kartou plnou fotiek a intenzívnymi zážitkami. Takýchto dní zažijem do roka len pár, no sú to tie, ktoré si najdlhšie pamätám.
Moja fotografická jeseň sa často končí fotkami danielov, a tento rok tomu nebolo inak. Snažil som sa ešte o fotky vodného vtáctva na mŕtvom ramene Moravy. Moje maskovanie ale asi nebolo dostatočné, a volavky mi neverili, ani keď som prišiel ešte po tme. Veľa pokusov som ale nemal, časť ramena vyschla a vodné vtáctvo sa presunulo inde. Možno nabudúce...
Všetky fotografie














Komentáre (1)