Blog
Môj wildlife rok 2022
Publikované: 06. 01. 2023 | Zobrazené: 3583× | Komentované: 2× | Naposledy upravené: 06. 01. 2023Uplynulý rok 2022 bol jeden z tých slabších, čo sa týka času stráveného v prírode. Napriek tomu sa mi podarilo niekoľko zaujímavých objavov, vďaka ktorým mám viacero fotografii, s ktorými som sa s vami môžem podeliť.
Zima
Cez zimu som sa venoval hlavne stavbe krytu na lokalite, ktorú som objavil cez jeleniu ruju 2021. Hoci foťák som si občas so sebou zobral, fotku som si so sebou neodniesol žiadnu.
Jedno z období, kedy si vždy nájdem čas aspoň na niekoľko vychádzok, je tok sovy obyčajnej na prelome februára a marca. Na jednej lokalite mám takmer istotu, že na nahrávku samice sovy sa mi ozve jeden zúfalý samček s charakteristickým "zachrípnutým" prejavom. Tento rok som tam strávil niekoľko večerov a skorých rán. Snažil som sa vo svetle čelovky spraviť aj nejakú fotku, no bolo to márne. Než som stihol sovu dohľadať a zaostriť, už preletela na iné miesto. Radostným zistením však bolo, že som na tej lokalite počul aspoň 2 páry sov, takže osamelý samček už nie je osamelý! Ako jediný však reaguje na nahrávku aj počas dňa, pokojne aj na poludnie. Dostať ho však do záberu, aby z toho vznikla nejaká použiteľná fotka je takmer nemožné, pretože aj keď priletí za svetla, vždy sa zdržiava vysoko v korunách borovíc. Na nižšie konáre listnatých stromov si sadá len za tmy či brieždenia, kedy vznikla aj jediná fotka - v prvé jarné ráno.
Jar
Začiatkom jari som niekoľkokrát navštívil novopostavený kryt . Podľa fotopasce som videl, že zver sa pred krytom občas objaví, ale návštevy boli úplne náhodné a nedal sa vysledovať čas, kedy by sa dalo ísť "na istotu". V lese neďaleko krytu sa často motajú diviaky, ktorých ale pri príchode ešte za tmy často vyplaším a na čistinke sa za svetla už neukážu. Navyše, keďže na prechod cez les používam vyšliapanú cestičku od zveri, určite ma na nej cítia. Tak to bolo aj v prípade diviaka, ktorý síce na čistinku vyšiel, ale v momente keď prišiel na moju stopu, otočil sa a utiekol preč.
Väčšinou zver prechádzala len po hranici lesa a čistinky, kam s foťákom z krytu cez horizont nedovidím. Raz ma prekvapila cválajúca jelenica, ktorú v lese asi niečo vyplašilo a celá upachtená, s penou okolo úst, sa zastavila tesne pred mojím krytom.
Hlavná "pracovná" náplň jari je pre mňa už tradične vysedávanie na čerstvo pokosených lúkach dúfajúc v líšku, dravce, ale hlavne fotenie dudkov. Žiaľ, s dudkami som zažil sklamanie, keď na lokalitu so starým orechom, v ktorom dudky minulý rok hniezdili, nepriletelo nič. O kúsok ďalej som včas vyvesil aj búdku, keby sa pár dudkov vrátil aj s potomkami. Žiaľ, túto jar v orechu ani búdke dudkovia nezahniezdili, dudka som tam v okolí vlastne ani nevidel.
Keďže dudkovia sú moji obľúbenci, veľa času som strávil hľadaním novej lokality. Našťastie, počas toku sa ozývajú charakteristickým dudaním, ktoré sa tiahne stovky metrov. Väčšinou prelietajú a dudajú v okolí potenciálneho hniezdiska, a tak sa mi podarilo nájsť novú dutinu s dudkami - ani nie kilometer od krytu. Podarilo sa mi vystihnúť dobu, kedy prebiehalo kŕmenie, no mláďatá ešte nevykúkali z dutiny. Počkal som si, kým budú mláďatá väčšie a venoval im 2 návštevy.
Za celú dobu som videl na okraji dutiny vždy len 1 mláďa. Predpokladám, že to bolo dominantné mláďa, ktoré si vybojovalo miesto na okraji dutiny a ak aj v dutine bolo ďalšie, pravdepodobne sa svojho prvého letu nedožilo. S istotou to však neviem. Za čo som však nesmierne vďačný je, že som mal to šťastie pozorovať, ako mláďa prvýkrát vyletelo z dutiny, čo sa mi podarilo zachytiť aj na video. Na ňom je zachytené aj typické správanie rodiča, ktorý má už dosť lietania s potravou k dutine, a striedavými príletmi a odletmi s potravou sprevádzanými jemným "dududu" mláďa motivuje k opusteniu dutiny.
Čerstvo vyletené mláďaDudok chochlatý (Upupa epops): Canon EOS 7D Mark II + Canon EF 400mm f/5.6L USM @ 400 mm, 1/125 s, f/5.6, ISO 160
18. 06. 2022, 12:54
Leto
Na moje prekvapenie, dudky v lete zahniezdili v rovnakej dutine znovu. Druhé hniezdenie u dudkov nie je raritou, no za tých pár rokov, čo ich sledujem, som sa s ním stretol prvýkrát. Začiatkom augusta boli mláďatá ešte malé a potravu im "servírovala" samica v dutine. Žiaľ, kvôli povinnostiam som zvyšok hniezdenia už nemohol sledovať, no od známeho, ktorý ich bol občas skontrolovať viem, že úspešne znovu vyhniezdilo opäť aspoň 1 mláďa :)
Počas leta som toho veľa nestihol, no chcel som mať aspoň pár záberov zo srnčej ruje. Opäť som skúsil hľadať nové lokality v okolí - cieľom bola pekná zakvitnutá lúka. To je u nás v strede leta už celkom problém, no nakoniec sa zadarilo, a dokonca bolo aj čo fotiť :)
Vrámci letnej dovolenky v Slovenskom raji som si odskočil aj na Sysľovisko Biele vody pri Muráni, kde som prvýkrát fotil a pozoroval sysľov. Bolo to fakt zábavné, no skôr ako teleobjektív odporúčam širokáč, keďže miestne sysle sú naozaj "prítulné" :D
Koncom leta som sa presunul za jeleňmi na lokalitu z minulého roka. A veru to bolo práve včas. Jelene sa túlali lesom zatiaľ bez jeleníc a sem-tam už aj nejaký zaručal. Začiatok ruje má pre mňa vždy čaro, pretože jelene ešte nie sú pozaliezané v húštinách, tolerujú vzájomnú blízkosť a v neprítomnosti jeleníc sa k nim dá ľahšie priblížiť.
Jeseň
Tohtoročná jelenia ruja ma milo prekvapila. Na minuloročnej lokalite sa mi nedarilo zastihnúť jelene za svetla v otvorenejšom priestore. V jeden večer po neutichajúcom ručaní mi väčšina jeleňov prešla popred objektív presne tam, kde som chcel, no na kvalitné fotky už bola priveľká tma.
Vynahradil som si to nájdením novej lokality. Bola to rozľahlá lúka, z dvoch strán obklopená starším borovicovým lesom, a z ďalších strán ju ohraničoval oplotok a za ním mladý listnatý les. Na vrchole ruje, v tretí septembroví týždeň, som tu pravidelne stretával miestneho kráľa, ktorý obháňal svoju čriedu jeleníc na lúke aj za bieleho dňa.
22. 09. 2022, 18:21
Strávil som tam niekoľko rán a večerov. Vždy sa mi tento krásavec ukázal pred objektívom, a mňa ho stále bavilo fotiť.
Hlasom však dominoval iný jeleň, ktorý sa mi ukázal len raz, no stálo to za to. Po hodinách ručania konečne vyšiel z húštiny naproti kráľovi. Kráčali vedľa seba so vztýčenými hlavami a vedel som, že sa schyľuje k súboju. Malo to však háčik - každý bol na inej strane oplotku. Oplotok-neoplotok, zrazu sa do seba pustili. Žiaľ, mal som ich zo zlého uhla, tak sa mi podaril len dokumentačný záber. Tento súboj trval asi 5 sekúnd a sám som nevedel posúdiť, kto bol víťaz. K tomu hlučnejšiemu však prebehli zo dve jelenice a kráľ pomalou chôdzou so zvyšnými jelenicami zatiahol do húštiny.
Neskoro ráno, po súboji, keď už jelene zatiahli do lesa, predo mnou ešte prebehol diviak. Prekvapil ma, no 1 záber bol ostrý. Tým sa moje jesenné fotenie skončilo, musel som sa opäť venovať povinnostiam. Mrzí ma, že som tento rok nestihol ani jednu vychádzku do Malých Karpát za danielmi.
Zima
Pred Vianocami, po 2 rokoch odriekania, som si konečne doprial bezzrkadlovku Canon EOS R6. Trochu ľutujem, že som si ju nekúpil skôr. Veľa nechýbalo a mohol som s ňou fotiť už jeleniu ruju. Takto budem mať snáď aspoň viac času zvyknúť si na nový foťák a nastaviť si ho presne podľa seba.
Fotka, ktorou tohtoročný report ukončím, je už z R6ky. Už od novembra ma tento nádherne sfarbený myšiak provokuje svojou prítomnosťou pri frekventovanej ceste takmer pri každej ceste autom v poobedných hodinách. Mal som odsledované presné miesta, kam si sadá, alebo kam prelieta, keď je vyplašený. V takomto prípade bola najväčšia šanca na fotku práve z idúceho auta, keďže na tie vôbec nereaguje.
V súčasnosti mám zábavku s podomácky vyrobenou fotopascou zo starého Canon 40D. Mojou ambíciou je zachytiť zver z blízka - širokoúhlym objektívom. Pokusov už bolo veľa, no publikovateľné výsledky sa zatiaľ ešte nedostavili - ešte stále odlaďujem techniku. Ak sa niečo podarí, určite tomu venujem krátky blog aj s technickými detailami.
Prajem vám úspešný rok 2023!
Komentáre (2)