Jazvec lesný

Pri jednej nore som na videách z fotopasce vídaval najmä jazveca. Vychádzal von z nory tesne po západe slnka, vyhadzoval z nory starú podstielku a ťahal do nej suchú trávu. Ako sa dni predlžovali, občas sa stalo, že jazvec opustil noru už hodinu pred západom slnka. To bola moja šanca. Žiaľ, podmienky na fotenie boli náročné kvôli terénu. Fotiť sa dalo len z dvoch strán. Raz podvečer som to skúsil, no keď po mne a technike začali do minúty od usadenia sa loziť mravce, rýchlo som prehodnotil, z ktorej strany pôjdem...

Ostávalo teda jediné miesto na fotenie. Žiaľ, po premiestnení vietor fúkal priamo odo mňa k nore, čo je pri očakávanom fotení jazveca veľmi nepríjemná situácia. Jazvec toho síce veľa nevidí, ale čuch a sluch má výborný. Rozhodol som sa to aj napriek zlým podmienkam skúsiť. Bolo niečo po 18 h keď som zbadal akési pohyby. Na moment som zazrel chrbát jazveca, a potom nič. Zrazu z nory začala vylietať zmes piesku a kusov suchej trávy. Jazvec si čistil svoju noru. Trvalo to asi minútu, a potom zase nič.

Krátko pred 19. hodinou jazvec konečne vyliezol z nory. Kvôli vysokej tráve som však nedokázal poriadne zaostriť a vždy, keď som chcel spraviť fotku, schoval hlavu, alebo sa otočil zadkom. Párkrát som cvakol, na čo okamžite reagoval - znehybnel a utekal k nore. Pri nej sa zastavil, no zo svojho stanoviska som ho celého nevidel. Bolo to veľmi frustrujúce. Z tohto stretnutia nemám žiadnu fotku. Jediné, čo mám, je záznam tohto deja z fotopasce. Jazvec potom zaliezol do nory a do tmy sa už neukázal. Sklamaný som odchádzal domov. Čakal som na lepšie podmienky, no už som sa nedočkal - aktivita jazveca sa pomaly znižovala, až sa na fotopasci úplne prestal ukazovať. Žiaľ, nebola to typická "rodinná" nora. Buď to bol jazvec samotár, alebo mal v okolí ešte inú noru, ktorú som doteraz nenašiel...

Sovy

Neúspech pri jazvecoch mi umožnil venovať sa iným druhom. Na jar 2020 som pri neďalekej rekreačnej oblasti pozoroval loviacu myšiarku ušatú niekoľko dní po sebe pred západom slnka. Musela mať na starosti veľa hladných krkov, keď na lov vylietala bežne aj hodinu pred západom slnka.

Rozhodol som sa skontrolovať túto lokalitu aj minulú jar, či sa situácia s myšiarkou nebude opakovať. Obišiel som celé jazero a pred západom slnka čakal na rovnakom mieste ako rok predtým, ale nič... Pri obchádzaní jazera som však počul zvláštne pískanie, ktoré mi bolo známe, no nevedel som ho identifikovať. Doma som si pustil zvuky našich sov, a bol som veľmi prekvapený. Uvedomil som si, že som v okolí jazera pravdepodobne počul výrika lesného.

Ďalší deň bol program jasný. Pred západom slnka som opäť obišiel celé jazero, tentokrát už aj s nahrávkou výrika, ktorú som ojedinele pustil. Nič sa mi neozývalo. No po západe slnka to začalo. Počul som intenzívne pískať 2 výrikov, podarilo sa mi ich vypátrať do konkrétneho dvora. Bol som nadšený, že sa mi podaril objav tak vzácnej sovičky, hoci som ju ešte stále nevidel. 

Nasledujúce poobedie som už išiel na istotu - vedel som kam. Výrik sa však vie veľmi dobre maskovať, a keby nezareagoval na nahrávku, vôbec by som nevedel, na ktorom strome hľadať.  Po pár minútach sa mi ho podarilo zazrieť a než sa premiestnil, mal som na karte fotky a video ďalšej našej sovy!

Dutinu, v ktorej (ako som sa dozvedel) výriky už v minulosti hniezdili však obsadili škorce. Hneď po tom, čo mláďatá opustili dutinu, sa škorce pustili do ďalšieho hniezdenia. Miesto som navštívil ešte niekoľkokrát, no výrikom sa pravdepodobne nepodarilo zahniezdiť. Pri jednej z návštev sa predo mnou pristavila aspoň samička drozda čierneho s potravou.

Šťastie na sovy ma neopúšťalo. Popri jednom z mnohých večerných návratov z lesa som už na kraji dediny počul známe škriekanie. Mláďatá myšiarky ušatej! Zabočil som s bicyklom smerom k lužnému lesu pri potoku a škriekanie bolo stále intenzívnejšie. Došiel som až k potoku a mláďatá som kvôli tme síce nevidel, ale ich škriekanie som počul zo stromu priamo nad sebou.

Nasledujúce ráno sa mi ich podarilo dohľadať - už boli dosť veľké a poriadne vysoko. Pekná fotka sa spraviť nedala. Navyše, mláďatá už boli celkom odvážne a sem-tam preleteli na miesto, kde sa predo mnou cítili bezpečnejšie. Pridávam aspoň 1 dokumentačnú fotku jedného skrývajúceho sa mlaďocha :)

Popri pátraní po myšiarkach som narazil aj na iné mláďatá. V tráve sa ukrývalo mláďa vrany popolavej. Veľa nalietané asi ešte nemalo - keď som si ho všimol, bol som asi dva metre od neho a neodletelo. Vzdialil som sa, spravil pár fotiek a odišiel aby som ho zbytočne nestresoval. 

Objavil som aj dutinu s ďatlom malým, ktorá bola hneď vedľa cesty, ktorou každý raz vchádzam do lesa. Zaujímavosťou bolo, že kŕmil len 1 z rodičov. Druhého sa mi počas niekoľkých dní nepodarilo pozorovať.

Na poliach a lúkach

Na jar sa fotograf prírody skutočne často nevie rozhodnúť, kam skôr ísť, lebo všade to prekypuje životom. Nechcel som teda zanedbať ani polia a lúky. Vždy keď sa prvý raz pokosia lúky, je to magnet pre líšky a dravé vtáky, a túto príležitosť si málokedy nechám ujsť. Líšku sa mi žiaľ minulú jar nafotiť nepodarilo, no radosť mi spravili iné druhy.

Dudky

Ako každú jar posledných pár rokov, intenzívne som pátral aj po dudkoch chochlatých už od ich aprílového príletu. Po dva roky som mal šťastie pozorovať a fotiť takmer celé ich hniezdenie v starej borovici. Žiaľ, túto dutinu obsadili drevokazné mravce a pre dudky už asi nebola lákavá. Zatiaľ som nebol úspešný ani so svojimi dvomi búdkami, ktoré som pre ne pripravil. 

Počas toku dudky zvyknú nakúkať aj do potenciálnych hniezdnych dutín. Jednu mi takto ukázali, neskôr som tým smerom aj videl dudkov lietať s potravou. Dutina sa však ukázala neaktívna, a ja som už začínal byť zúfalý.

O tom, ako som nakoniec našiel a fotil dudky, sa môžete dočítať v samostatnom článku.

Slabé leto

S letom prišlo aj mnoho povinností, kvôli ktorým som sa foteniu takmer vôbec nevenoval. Okrem nedostatku času mi letné fotenie znepríjemňujú stále intenzívnejšie invázie komárov. Cez srnčiu ruju som bol vonku asi len trikrát, a mám z nej jedinú fotku srnca.

Koncom leta, v septembri, som však objavil novú lokalitu, ktorá sa zdala byť veľmi nádejná pre nadchádzajúcu jeleniu ruju. Rozprávanie o jelenej a danielej ruji si ale nechám na pokračovanie...